Splav rieky Orava (10. - 12. 6. 2011)

Črtal sa príjemný, nie veľmi horúci, nie veľmi slnečný, na splav ako stvorený víkend. Pozvanie na rieku Oravu sme s kolegom Ferim od kamarátov z KST Manín Považská Teplá radi prijali a v piatok večer sme aj so synmi dorazili do kempu Tilia v Gäceli pri Dolnom Kubíne.

Zoznamovanie, chutný guľášik a posedenie pri harmonike - to všetko sú veci, ktoré k takejto akcii patria. Tak trochu sme sa pri tom zabudli opýtať, kedy na druhý deň vyrážame. A tak sme hneď v sobotu ráno vyrobili prvý kiks a naše meškanie bolo odmenené niekoľkými uštipačnými poznámkami a posmeškami. Správne nabudení bleskovým balením sadáme do autobusu a odchádzame proti prúdu do Nižnej. Prvý pohľad na rieku nás trochu schladil - široké rozliate koryto, vody tak asi žabe po kolená. Vyzeralo to na celkom nudný deň.

Fúkanie člnov, naloďovanie. Menšie deti nasadli do raftu a k nim traja skúsení dospeláci, ostatní do pálav. Orava nám pomerne rýchlo ukázala, že má aj úseky, kde sa nudiť rozhodne nebudeme. Tak trochu lotériou boli ostrovy, ktoré voda obtekala z oboch strán - jeden smer končil takmer vždy plytčinou a prenášaním člnov, druhý ponúkol rýchly prúd a adrenalín.

Korením každého splavu sú nedobrovoľné kúpania. Pomerne rýchlo sa to podarilo jednej dvojici, ktorá sa v divokejšom úseku rieky ukážkovým spôsobom prevrhla. Od prekvapenia sa nezmohli na záchranu vecí a tak ostatní mali čo robiť, aby zachytili čln, pádla, šiltovky.... Na brehu po kontrole vecí zostali obaja akýsi smutní. Oči im zažiarili až pri pohľade na zachránenú fľašu domácej, ktorú syn Maťo so šťastím vytiahol z rieky.

V tento deň padol aj jeden priam neuveriteľný rekord. Jedenkrát sa človek na splave vykúpe bežne, dvakrát - na to už treba trochu talentu, hetrik v jeden deň som na vlastné oči videl iba raz. Ale DVANÁSŤKRÁT??? To je rekord z ríše snov, z inej planéty. To je ako keď legendárny Bob Beamon zlepšil svetový rekord v skoku do diaľky o 65 cm! A vyše 20 rokov po ňom si nikto ani neškrtol. Jakub si za tento rekord zaslúži absolutórium. Ostatní mu môžeme iba slepo závidieť.

Do Gäceľa sme prišli večer unavení, ale spokojní. Chabé pokusy o ďalšie športovanie sme rýchlo vzdali a po nejakom tom čajíku alebo pivku sme zaliezli do postelí s vedomím, že v nedeľu nás čaká kratší, ale náročnejší úsek.

Ráno nás privítalo príjemným teplým počasím. Štartovali sme priamo z kempu a tak sme po raňajkách a balení mohli hneď vyraziť na vodu. Na dolnom toku sa Orava prediera medzi Malou Fatrou a Chočskými vrchmi. Ponúka úžasné scenérie a krásny vodácky zážitok. Viacero perejí a prielomov nás preverilo "akosapatrí" a nedobrovoľne sa kúpajúcich bol opäť slušný počet.



Najväčším adrenalínom bola umelo vytvorená perej z lomového kameňa pri Istebnom. Už pri pohľade na ňu sa vodácky pulz zvýšil na dvojnásobok. Spoločná porada, ktorým jazykom to zbehnúť, ako sa vyhnúť nebezpečne trčiacim skalám a tri člny plné odvážlivcov zvládli aj tento úsek. Ostatní so štipkou pudu sebazáchovy a bez kvalitných životných poistiek radšej preniesli člny po brehu.

Končili sme až na Váhu pri Kraľovanoch. Tu bol ešte narýchlo naplánovaný kúpeľ nováčika Miša. Svorke skúsených mazákov sa ho podarilo nahnať po pás do vody a chtiac-nechtiac musel vyskúšať chladné vody Váhu a Oravy. Ešte nás čakalo nakladanie člnov, rozlúčka na železničnej stanici a cesta domov. Tento víkend sa skončil akosi rýchlo. Asi preto, že bol strávený v krásnom prostredí s príjemnými ľuďmi.

Valter