Noc v zajatí snehu

   Eskimácke obydlie sa volá iglu. Na lyžiarskej trase po Javorníkoch, kamaráti zo západnej strany tohto pohoria postavili niečo podobné. Bol to v snehu vyhrabaný priestor, vhodný na prespanie - záhrab.

    Jednu sobotu poobede sme sa rozhodli vyskúšať eskimácky život. Nabalený množstvom vecí a plný očakávaní sme sa na bežkách vybrali z Papradna – Podjavorníka smerom na hrebeň Javorníkov. Teplomer o 14.00 hod. ukazoval 10 stupňov Celzia pod nulou. Po hodine a pol sme dosiahli vytúžené miesto pri troch krížoch - Stratenec. Predpokladané miesto vchodu bolo zaviate snehom. Hneď pri ňom sme zistili, že naša jediná lopatka toho moc nevydrží. Bol to skôr kus železa určený do šrotu a nie na prácu. Otvor sme však odkryli rýchlo, lebo sme zistili, že dobrý nôž na sneh sú bežky. Záhrab začínal asi 3 metrovou chodbou a v predsieni sa priestor rozdelil do tvaru písmena V na dve izby. Čo bolo ale najhoršie – pôvodná výška spred dvoch týždňou váhou snehu, ktorého nad nami boli asi 4 metre, sadla asi na polovicu, a vo vnútri sa nedalo ani sedieť. A tak nám neostávalo nič iné len všetko vykonávať po ležiačky. O 18.00 h sme boli pripravení na spanie, ale čo do rána? Vonku slušne mrzlo, zúril severák a my sme varili, jedli a debatili pri kahancoch. Postupne nás zmohla únava a pospali sme.
    Niektorí sa nevedeli dočkať rána a už za brieždenia zobrali lyže a išli za pokračujúceho vyčíňania severáku popreťahovať stuhnuté svaly. Iným sa zas vôbec nechcelo vyliezť zo spacáka. Pred 8 hodinou sme opustili „ubytovací priestor“ a vybrali sa smerom na Portáš. Na miestach nechránených stromami boli naviate minimálne meter vysoké záveje čerstvého snehu a po lyžiarskej stope samozrejme nebolo ani pamiatky. Po dvoch hodinách sme dorazili na Horský hotel Portáš, kde teplomer ukazoval -11 stupňov. Posilnili sme sa a zviezli po ceste na Čertov, na konečnú zastávku autobusu.
    Naša výbava plus niekoľko poznatkov na záver:
Teplota vo vnútri bola okolo nuly, aj keď vchod bol celu noc otvorený voda vo fľaši nezamrzla. Spacáky sa osvedčili, no s karimatkami to bolo horšie. Keďže sa spalo na snehu, najviac sa osvedčila kombinácia nafukovačky a klasickej karimatky. Karimatka spolu s alumatkou už nestíhala. Samonafukovačku nemal nikto. Benzínový varič fungoval bez problémov. Do takýchto priestorov je dôležité svetlo, použili sme čelovky a sviečky. Lyžiarky si na noc každý preventívne vložil do spacáka. Ak zatúžite po podobnom zážitku nepodceňte dostatok teplých tekutín.

    Eskimáci, budeme radi, ak sa podelíte s podobnými zážitkami!