Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)
Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)
Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)
Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)
Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)
Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)

Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)

NPR Manínska úžina bola vyhlásená v roku 1967 s výmerou 117,63 ha. Aj keď ju neskôr - s nám neznámeho dôvodu - premenovali na NPR Manínska tiesňava, pre domácich je to stále Manínska úžina.

Nachádza sa medzi výraznými vrcholmi Veľkého (890,6 m n. m.) a Malého Manína (812,6 m n. m.), ktoré kedysi tvorili súvislý vápencový hrebeň jurských vápencov. Manínsky potok po rozrezaní mäkkých slienitých hornín dosiahol skalný podklad tvrdých a odolných vápencových hornín a hĺbil dolinu aj v nich, čo mu uľahčovali pukliny v horninách. Vznikla tak úzka tiesňava so strmými skalnými stenami a divokými bralnými útvarmi. Výškový rozdiel medzi dnom tiesňavy a vrcholom Veľkého Manína je takmer 400 metrov. Vírivým pohybom väčších úlomkov uviaznutých v potoku v priehlbinách najužších častí tiesňavy dochádzalo k obrusovaniu skalných stien, čím vznikali oblé výklenky – „obrie hrnce“.

Manínska úžina je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach široká len niekoľko málo metrov. Najužšie miesto tiesňavy bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. Furmani museli pred ním tovar vyložiť, vozy rozobrať, všetko preniesť a potom vozy opäť poskladať. Tento stav trval až do roku 1933, kedy bola v najužšom mieste odstrelená časť brala a cez tiesňavu bola vybudovaná spevnená cesta. A tak je Manínska úžina najužšou tiesňavou na Slovensku aj v strednej Európe, cez ktorú je vybudovaná asfaltová cesta. Najužšie miesto je široké 3,7 m.

V tiesňave sú pestré mikroklimatické podmienky – na výslnných stanovištiach skalných stien rastú teplomilné druhy a vo vlhkých tienistých miestach zasa horské chladnomilnejšie druhy. Svojimi kvetmi tu upútajú pozornosť napríklad poniklec prostredný, astra alpínska, prvosienka holá.

Steny Manínskej úžiny sú jedným z najlepších skalolezeckých terénov na Slovensku. Horolezecká činnosť je tu však usmerňovaná podľa výnimky vydanej orgánom ochrany prírody a krajiny.

Východné pokračovanie Manínskej úžiny tvorí prírodná rezervácia Kostelecká tiesňava. Vznikla taktiež epigenetickým zárezom Manínskeho potoka do vápencového bradla Drieňovka (639,4 m n. m.), ktorý z nej oddelil časť nazývanú Kavčia (600,7 m n. m.). V Drieňovke pri tom vznikol skalný previs nazvaný „Strecha Slovenska“. Cez obe tiesňavy vedie náučný chodník, ktorý cez prírodnú pamiatku Bosmany pokračuje na vrchol Veľkého Manína a poskytuje výhľady na okolitú krajinu.


05.11.2016




KST MANÍN




PODPORUJÚ NÁS:

SLENDER CENTRUM - Nechudnite, schudnite!

Ortopedické vložky na mieru

Turistická outdoor obuv