Kras a jaskyne v Manínoch i okolí

Speleológovia v Manínskom krase poznajú viac ako 50 prevažne menších puklinových jaskýň s ojedinelou kvapľovou – sintrovou výzdobou. Vznikli rozširovaním puklín v jurských a kriedových vápencoch vodou, ich zvetrávaním a rútením. Skoro všetky sú ťažko priechodné a majú do nich prístup iba jaskyniari.

V bočnom hrebeni Veľkého Manína je ľahšie dostupná a verejnosti prístupná Partizánska jaskyňa (iný názov Hrubá diera). Vznikla pôsobením vody a iných činiteľov v druhohorných vápencoch spodnej kriedy, ktoré majú vek skoro 130 mil. rokov. Partizánsku jaskyňu - v nadmorskej výške 784 m n. m. - tvorí priestranná tunelovitá klesajúca chodba v masívnych sivých vápencoch s rohovcami, ktorá sa končí v rozšírenom priestore. Má oblúkovitý vchod 3,3 x 2,7 m, dĺžku 21 metrov a miestami sa na stenách vyskytujú sintrové náteky. Počas Slovenského národného povstania slúžila ako prechodný úkryt, ale je pravdepodobné, že človek ju využíval už skôr. Chodník k Partizánskej jaskyni v roku 2013 upravili a označili členovia Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy (jeden z klubov Slovenskej speleologickej spoločnosti) v spolupráci s členmi KST Manín Považská Teplá. Je to odbočka žltej turistickej značky. O rok neskôr osadili pri vchode do jaskyne informačnú tabuľu. Povyše nej v skalnom hrebeni sa nachádza skalné okno nazývané Oko a Vápencová jaskyňa, dlhá 140 metrov, tá však pre veľmi úzke priestory nie je prístupná verejnosti. Nižšie sú menšie jaskyne Plazivka a Komora.

Väčšina jaskýň na Malom Maníne sa nachádza v oblasti tzv. Manínskeho Verdonu, známeho skôr horolezcom a skalolezcom. Okrem niekoľkých výnimiek nepresahujú dĺžku 10 metrov a sú prevažne bez sintrovej – kvapľovej výzdoby. Charakterizujú ich tesné a úzke puklinové priestory, viaceré sú ťažko prístupné. Týka sa to aj Malomanínskej jaskyne neďaleko vrcholu Malého Manína, dlhej 32 m, a Jaskyne neznámeho, najdlhšej (75 m) a najhlbšej (29 m) na Malom Maníne. Najväčším jaskynným priestorom na oboch Manínoch je Jašteričia priepasť (Priepastná jaskyňa v Jašteričom hrebeni alebo Veľká jaskyňa) v nadmorskej výške 464 m n. m. Jej priepasťovitý vchod, ktorý zrejme vznikol prepadnutím časti povaly podzemnej dutiny, ústi po 10 metroch do pomerne veľkého dómovitého priestoru so stenami a stropom pokrytými mohutnými, už senilnými sintrovými útvarmi. Po zabezpečení otvoru proti pádu osôb do priepasti, osadení informačnej tabule, úprave a vyznačení odbočky z náučného chodníka by si mohli túto lokalitu pozrieť návštevníci Manínskej tiesňavy. Za úvahu stojí aj predĺženie značkovaného chodníka vedúceho z Rozprávkovej lúčky na vyhliadku nad ňou až k neveľkej Jaskyni pod Černokňažníkom v Centrálnom (Lavínovom) žľabe. Malé jaskyne bez väčšieho turistického významu sa nachádzajú aj inde na Manínoch, na Bosmanoch a ešte dalej v Súľovských skalách. Výnimkou je jaskyňa Šarkania diera (590 m n. m.), vytvorená v karbonátových súľovských zlepencoch v masíve Roháča v Súľovských skalách. Má dĺžku 60 m, puklinový charakter a je verejnosti voľne prístupná – vedie k nej značkovaný chodník. Bola osídlená už v kamennej dobe, okrem archeologických nálezov sa v nej našli aj kosti jaskynného medveďa, z čoho pochádza zrejme aj názov jaskyne (tieto kosti v minulosti pokladali za kosti drakov či šarkanov).

Z ďalších krasových či speleologických zaujímavostí Manínskej vrchoviny si zaslúži pozornosť obrovitý, 80 metrov vysoký skalný previs Kostolecký dóm v Kostoleckej tiesňave, nazývaný aj Strecha Slovenska, rozmanité skalné útvary najmä v kaňonovitých úsekoch tiesňav, ako obrie krútňavové hrnce, ale aj viaceré krasové pramene alebo údajný voľakedajší jaskynný úkryt zbojníkov na Havranej skale.

Naše jaskyne sú prírodnými pamiatkami a verejnosti prístupné sú iba niektoré z nich. Zaslúžia si, aby sme krásy a vzácnosti v nich i v krase poznávali, obdivovali, ale aj chránili!