Vysoké Tatry- Bystré sedlo

Píše sa rok 2012, presne 8.9.2012 a aj napriek nepriaznivej predpovedi sme sa rozhodli nezrušiť výlet Klubu KST Manín Pov. Teplá do Vysokých Tatier.

Zvolili sme si celkom náročnú, viac ako 6 hodinovú trasu – Prechod z Mlynickej doliny cez Bystré sedlo do Furkotskej doliny so začiatkom a koncom pri Štrbskom plese. Za priaznivého počasia, aj keď tu by ma náš predseda isto opravil, že pre správneho turistu je každé počasie priaznivé, tak teda za krásneho usmokleného počasia nás autobus vysadil na parkovisku nad Štrbským plesom. Kto sa ako cítil vybral si trasu, ľudia sa poskupinkovali. Niektorí sa vybrali iba do najbližšieho prístrešku, niekto aspoň okolo Štrbského plesa, my sme nepoľavili a vybrali sa do sedla 
Žlto značený chodník míňa hotel FIS, skokanské mostíky a lanovku, ktorá ide na Solisko....My sa poberieme ďalej machom obrasteným chodníkom smerom k vodopádu Skok, nenáročná turistika vhodná aj pre rodiny s deťmi a vodopád, ak je dosť vody je naozaj veľký a krásny.
Od vodopádu začína to pravé turistično, bez masového počtu turistov. Veľmi sme si to neužívali, ani veľa fotiek nemáme, pretože počasie bolo proti nám. Fúkalo a pršalo, ani sa človeku nechcelo ten fotoaparát vyťahovať.... Nejako sme to do sedla všetci pretrpeli, očaril nám akurát pohľad na Volie, Nižné a Vyšné Kozie plesá a o kúsok vyššie na Capie pleso. Ďalej sme totiž pre hmlu a mrholenie nedovideli. To je tzv. Kruhový výhľad- do kruhu ho...nič nevidíš. Výstupom do sedla, čo je poriadne náročné, sme sa teda ešte pod pršiplášťami aj zapotili, takže už bolo jedno či ho máte alebo nie.
Na naše veľké počudovanie príchodom do sedla sa stal zázrak. Mraky sa rozostúpili, prestalo pršať a my sme to uvideli. Ten pohľad do doliny, keď sa aj dvojmetrový človek cíti ako tá najmenšia vec na svete. Konečne sme sa zastavili na dlhšiu chvíľu a vychutnali si toto horstvo, čo tu máme. Dali dole pršiplášte, až sa nám neplancú popod nohy na zostupe, keďže podklad bol štrkovitý, mohli sme sa rýchlo skotúľať. Pršiplášte sa posušili na povievajúcom vetríku. My sme mali razom lepšiu náladu, tak sa aj debata rozprúdila a keďže je to jednosmerný chodník, nemuseli sme vyhýbať oprotiidúcim, mohli sme kráčať aj vedľa seba. Na rázcestí pod vplyvom zlepšujúceho sa počasia sme sa rozhodli, že neideme ešte dole k Štrbskému plesu alebo pôjdeme ešte kuknúť, čo nové na Solisku.
Oplatilo sa, počasie sa už len zlepšovalo, výhľady sa pootvárali, tak sme mohli vonku na terase pri pive vychutnávať prírodu. Zostup sme si okorenili návštevou skokanského mostíka, z ktorého sa skáče bangee jumping. Veľmi zaujímavý je ten pohľad z okna, keď stojí skákajúci na kraji a má skočiť, asi by som sa nedala dlho prehovárať.
Pri autobuse sme sa opäť všetci zvítali, predseda skonštatoval, že nedošlo k strate na životoch ani na majetku, tak vyhlasuje výlet za úspešný a mohli sme poskákať do autobusa a pobrať sa smerom domov .