Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa
(24.9.2016)

Kráľova hoľa

Vedeli ste, že na Kráľovej holi mal vraj svoje skrýše aj Juraj Jánošík?
No možno podľa ľudových piesní a básní mal, ale žiadny zakopaný ulúpený poklad pre chudobných sme tam nenašli a tak sme ako klub veľmi radi, že mesto Považská Bystrica poskytlo finančný príspevok na tento autobusový zájazd, čím podporuje pohyb medzi všetkými vekovými kategóriami. No, ale poďme pekne po poriadku.


V sobotu ráno 24.9.2016, ešte za tmy, sme sa najskôr na Rozkvete nasáčkovali do zájazdového autobusu. Následne šup do Považskej Teplej pre zbytok členov, nečlenov, deti, Muchy, všetko čo malo nohy, krídla a chcelo ísť na Kráľovu hoľu - 1946 m.n.m, patriacu k Nízkym Tatrám.
Namierené sme mali cez Poprad na Vernár, respektíve do časti Pusté pole, kde mala začať výstupová trasa. Po menšom zaváhaní v Poprade, kde sme si chtiac-nechtiac pozreli časť mesta po zlom odbočení autobusu. A aby nám tá niekoľkohodinová cesta neprišla krátka sme zablúdili ešte druhý krát. Nevedeli sme nájsť Pusté pole a otáčali sme sa tesne pred Telgártom, kde už skúsení členovia klubu krútili nosmi, že sme zase niečo niekde prehliadli a ideme zle.
Začalo sa to teda zaujímavo, ale počasie sľubovalo krásne výhľady, tak sme sa vylodili z autobusu a začali hľadať zelenú turistickú značku. Miestami sme nevedeli či doľava, či doprava a či čo, chýbala značka pri križovaní ciest, ale našťastie nás bolo veľa, a tak viac hláv viac kapusty, aspoň bola sranda.
Medzičasom sa pomaly zmrákalo, no my sme naberali výšku pomerne rýchlo. Cesta ubiehala až do pásma čučoriedky/brusnice, a to by som ani nemala písať, ale nedalo sa neochutnať jesenné, krásne dozreté.... Nejaké výrazné prestávky sme nerobili, dobre sa kráčalo a vedeli sme že na vrchole sa pokocháme, a tiež sme chceli stihnúť múzeum zvoncov na zostupovej trase v Šumiaci u pána Mikuláša Gigaca so súkromnou zbierkou. Zvonce, opasky, valašky a kopec rôznych vecí z našej histórie. Určite, ak budete v okolí odporúčam sa tam ísť pozrieť, veľmi zaujímavé. Ale akosi som zablúdila od trasy 
Takže pomaly sa dostávame k vrcholu, aj keď povestný vysielač sme videli už zďaleka, nie je jednoduché k nemu vystúpať. Pre milovníkov bicyklov prípadne autoturistiky je tu aj asfaltová cesta, ktorá vedie z obce, až k vysielaču, ktorý je mimochodom televízny vysielač a stojí tam od roku 1960.
Zatiahlo sa a začalo fúkať, ale všetko bolo znesiteľné, keď je zábava, hýbete sa, vidíte to krásne Slovensko, lesy, Tatry a Fatry, iných ľudí, ktorým sa nelení ráno vstať, potiť sa do kopca a ešte okolo toho aj robia zábavu. Pobudli sme na vrchole komu ako vietor a oblečenie dovolilo, stihli sme vidieť ako vzlietajú paraglideri a ponáhľali sme sa do Šumiaca na teplú polievku, chladené pivo a návštevu múzea.
Nerozumiem síce prečo sa spieva „ na Kráľovej holi stojí strom zelený“ alebo sa hovorí, že „ Na Kráľovej holi, Jánošíkova valaška zaťatá v topoli“ keď po stromoch v takej výške nie je ani chýru, ani slychu. Aj keď radšej by som tam asi videla tie topole ako starú rozpadajúcu sa budovu a vysielač.
Ale jednoznačne ďakujem, že existujú ľudia, mestá, či obce, ktoré rôznym spôsobom podporujú, vytvárajú turistické aktivity a my môžeme na vlastné oči spoznávať krásne miesta Slovenska a super ľudí.

P.S.: po ceste naspäť, sme už neblúdili, respektíve neviem, možno aj áno, ale skoro všetci sme zaspali

07.11.2016

<< PREDCHÁDZAJÚCI ČLÁNOK NASLEDUJÚCI ČLÁNOK >>



KST MANÍN




PODPORUJÚ NÁS:

SLENDER CENTRUM - Nechudnite, schudnite!

Ortopedické vložky na mieru

Turistická outdoor obuv