Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
Tradičné Trojkráľové harašenie
(6.1.2017)

Tradičné Trojkráľové harašenie

Trasa rovnaká - zo Štefanovej cez Diery, Pod Pálenicou, Pod tanečnicou smer Veľký Rozsutec. Trasa tá istá a predsa opäť iná. Aj zostava takmer rovnaká a predsa iná, o rok staršia 
Peťo V. a Majo K. - zakladatelia tradície, Lenin, Koník, Marek V., Ja, Kučmo kameraman a Janko.


Nehlásili priaznivé počasie, hlásili arktickú zimu, ale oni toho už napredpovedali... Ideme, skúsime, v najhoršom sa vrátime... Išli sme, naobliekali sme si čo to dalo, teda aspoň ja... a vyrazili sme.
Fakt bola zima, ale neboli sme jediní, na parkovisku v Štefanovej stálo viac áut, niektorí ale išli aj opačnú trasu ako my zo Štefanovej pod Rozsutec a hore, čo bola naša zostupová.
Pred dierami to prvý vzdal Janko, že to je na neho fakt k......á zima, že nás počká dole v krčme.
Tak nás zostalo 7 statočných. Jánošikove diery sú v zime nádherné, ak aj nie žiadny vrchol, za tie diery to naozaj stojí. Krásna zimná krajina, zamrznuté vodopádiky, šľapalo sa super, aj slnko sme videli, ešte sme tak hovorili, že jáj nemenovaný meteorológ zase vystrašil polovicu Slovenska zbytočne.
To trvalo iba do chvíle, kým sme nevyšli pod Tanečnicou za stromy. Už aj sa rozfúkalo, všetci obliekli o vrstvu viac. Hladní a odhodlaní sme hľadali miesto, kde by menej fúkalo a mohli by sme sa najesť. V lese asi 10 min. sľapania od rázcestia pod Tanečnicou sme sa zložili na desiatu a horúci čaj. Musím sa priznať, že pár minút, čo sme tam stáli a hneď mi začalo byť zima od nôh, nemysliteľné, dať si dole rukavice. Fakt hnusná zima. Rýchlo sme sa najedli, že teda poďme, kým to pôjde a potom uvidíme.
Majo ostával vzadu, neskôr sa tiež priznal, že mu bola dlho zima po tej krátkej prestávke. Hore neprešľapaný chodník, takže sa človek zabáral až po pazuchy, dobre sme sa nasmiali aj namakali. Začalo prituhovať. Pocitová teplota musela byť naozaj aj tých -40, pretože som si musela dať ďalšiu bundu a ďalšie rukavice. Obuť si mačky v tejto zime, nemysliteľné.
Tesne pod hrebeňom nás dobehol aj Pilník, ktorý bol s nami na Wildspitze, išiel s kamarátom Jano, ktorý pochodil aj o dosť vyššie hory. No na hrebeni tak fúkalo, že som mala pocit, že sme na Sibíri a je -50 stupňov, zima prešla cez všetky moje oblečené vrstvy a verte mi, mala som oblečené všetko, čo som si zobrala. Ďalej už bolo treba mačky, lebo hrebeň bol vyfúkaný, namrznutý, ľadový a nebolo vidieť cestu. Po zahliadnutí 2 omrznutých nosov Maja a Mareka a zhodnotení, že v tejto zime je nemožné nasadiť si mačky sme sa otočili, že ideme dole.
Tu sme stretli, najskôr sme si mysleli, že iba divného chalana, ktorý bľabotal niečo o tom, že prečo sme sa otočili, že veď on tam videl ľudí, že sa to dá prejsť. Až neskôr sme si všimli, že nemal rukavice!! To už pri nás stáli ďalší chalani a vyzeralo to, že sú z partie spolu a tak sme sa dali na ústup. Keď nás v závetrí dobehli, ako sme pili čaj dozvedeli sme sa, že chalan bez rukavíc je tam sám, nemá poriadnu čiapku, že hovorí dosť z cesty a čo bolo najhoršie, mal omrzliny na rukách. Chcel niečo fotiť a potom si už nevedel nasadiť rukavice naspäť. Chalani zavolali horskú službu a my sme s čudným pocit kráčali dole, do doliny a do tepla.
Po ceste Jánošíkovými dierami sme stretli Horskú službu, ktorá kráčala hore, po chalana s omrzlinami. Popýtali sa na pár info a rýchlo kráčali hore. Ako sme sa ale stihli dozvedieť, nebol to v ten deň jediný prípad.
V Štefanovej sme sa zohriali pri polievke, ale ten čudný pocit nás neopúšťal, stále som mala a nie len ja, pred očami tie omrzliny...
Preto opatrnosti nikdy nie je dosť a hlavne, nechoďte prosím po tých horách sami....

Maja | 06.03.2017

<< PREDCHÁDZAJÚCI ČLÁNOK NASLEDUJÚCI ČLÁNOK >>



KST MANÍN




PODPORUJÚ NÁS:

SLENDER CENTRUM - Nechudnite, schudnite!

Ortopedické vložky na mieru

Turistická outdoor obuv