Splav Hrona a Poľana

Rieka Hron je najdlhšou, najpopulárnejšou a údajne najkrajšou a najzaujímavejšou riekou medzi vodákmi na Slovensku. Pramení pod masívom Kráľovej Hole v Nízkych Tatrách, na svojej takmer 300 km dlhej púti preteká celým stredným Slovenskom až k Štúrovu, neďaleko od ktorého sa vlieva ako ľavostranný prítok do Dunaja.

Splav Hrona je nádherný vodácky zážitok, porovnateľný so zážitkom z niektorej z veľkých českých riek so všetkým, čo k takému splavu patrí, včítane nutnosti prispôsobiť sa aktuálnemu vodnému stavu.
Pri zvýšenej hladine v jarných mesiacoch alebo po výdatných dažďoch sa dá splaviť Hron až z Bujakova. Stav hladiny vody aj nám umožnil začať v Brezne miestna časť Bujakovo. Hneď po nástupe do raftu na nás čakal splav po hrádzi, ktorým sme sa dostali do svižnej plavby bez technicky náročných miest. Technicky náročnejší úsek na nás čakal cez prechod hate na Chvatimechu. Odtiaľ už Hron naberie na mohutnosti a vzápätí preteká priamo cez Železiarne Podbrezová. Tu si treba dávať pozor na množstvo drôtov a železných tyčí, ktoré vám môžu poškodiť raft alebo loď. Druhý náročnejší úsek je prejazd hate nad Lopejom. Hneď po prejazde perejí je kotvisko, s možnosťou občerstvenie v Motoreste (neskutočne veľké porcie za pár Eur). Spod Lopeja po Nemeckú bola nižšia hladina vody, pretože je odčerpávaná pre vodnú elektráreň a do rieky sa vracia až v Nemeckej časť Dubová. Asi po kilometri plavby pod elektrárňou je motorest Nemecká, kde sme ukončili prvý deň plavby.
Celý servis (ubytovanie, zapožičanie raftu a prepravu) nám zabezpečoval počas troch dní náš dlhoročný kamarát Mišo Ryba Šaradin, s ktorým sa poznáme už mnoho rokov a nielen zo splavu na Hrone (niekoľko krát splav Soče v Slovinsku, rieky Noče v Taliansku a Belej na Slovensku).
Druhý deň sme začínali pri Motoreste Nemecká, po prejazde obce Brusno, sme doplavili ku skale Kráľová (možnosť zaskákať si, je tam dostatočná hĺbka vody), ktorá sa nachádzala tesne pred Medzibrodom. Ďalším zaujímavým miestom na trase je jedinečné vodácke táborisko a bufet na Mlynčoku. Kto splavuje Hron a nezastaví sa na Mlynčoku, ako keby ho ani nesplavoval. Tu sme si dali krátku zastávku na pivo v bufete U mokrého lakťa. Odtiaľ sme pokračovali cez dve pekné pereje do Šálkovej. Voda sa tu veľmi spomalila, pretože tu začína vzdutie Šalkovskej elektrárne. Lode sa tu musia prenášať. Po prenesení raftu, sme vplávali do Banskej Bystrice. Prejazd mestom bol bezproblémový. Hneď na začiatku nás pobavila malá hať, ktorá je naozaj bezproblémová. Dnešný deň sme zakončili vo Vlkanovej v kempe Fort Geronimo.
Na tretí deň, pri návrate domov sme navštívili Poľanu. Autom sme sa vyviezli po asfaltke až na odbočku k vodopádu Bystré. Túru k vodopádu a naspäť sme absolvovali cca za dve a pol hodiny aj z fotením. Potom sme sa vyviezli k hotelu Poľana, odkiaľ sme si spravili výlet na vrchol Poľany.
Na záver musím podotknúť, že k príjemne strávenému víkendu nám dopomohlo aj pekné a slnečné počasie.