Slovinsko- Julské alpy

Naše Slovinské dobrodružstvo sa začalo v piatok 10. augusta o 15.00 h na parkovisku pred hotelom Manín v Považskej Bystrici s nádejou, že za 8 hodín sa dopravíme do kempu Vodenca.

Skvelú náladu počas cesty nespôsobil alkohol, ale výfukové plyny, ktoré nešli klasickou cestou - výfukom von, ale do interiéru auta. Po 12-hodinovej ceste sme zničení dorazili do kempu. Meškali sme, lebo deravý nebol len výfuk, ale aj palivová nádž a zrazu mám pochybila nafta.

A už je tu ráno s budíčom o šiestej. Po miernych kozmetických úpravách sme sa vydali na "light" túru - Prisojnik (2 547 m.n.m.). Začiatok túry bol na parkovisku - Vršič (1 611 m.n.m.). Na vrchol sme chceli vyjsť cez Veľké Prisojnikove okno, ale počasie nám neprialo, prší, hmla a klzký terén nám nedovolí prejsť cez chodník. Vraciame sa a na vrchol ideme ľahšou trasou. Záver výstupu je exponovaná - Via Ferrata, ale trasa sa dá prejsť bez väčších problémov. Cestu späť sme si vybrali cez Zadný Prisojnik a Škrbinu. Cesta bola nekonečne dlhá, spestrená Via Ferratami. Večer zapíjame smútok, že sme nesplnili cieľ, prejsť cez Prisojnikove okno.

Na ďalší deň budíček o 5.00 h. Náš cieľ je najvyšší vrch Slovinska - Triglav (2 864 m.n.m.), vyrážame z parkoviska pri Trente. Úvod túry vedie cez les, s krásnym výhľadom na kolmé skalné steny okolitých kopcov. Pokračuje chodníkom vytesaným do skaly (urobila ho armáda počas 1. svetovej vojny), ktorým sme sa dostali na chatu Tržaška koča (2 151 m.n.m.) v doline Dolič. Tu si vybaľujeme zásoby a s chuťou sa púšťame do jedenia. Niektorí odvážlivci si objednali ,,polievku" Tomata salata, ale s hrôzou zistili, že to je rajčinový šalát. S plným bruchom vyrážame na Triglav. Cesta na vrchol viedla krátkym suťoviskom, potom na nás čakala istená cesta lanom a kovovými kolíkmi. Podľa nášho názoru sa na vrchol pri dobrej kondícii da vyjsť bez väčších problémov. Z vrcholu máme nádherné slnečné výhľady na okolité štíty. Po krátkom oddychu a jednom "vrcholovom" pri rakete sa vraciame rovnakou cestou späť. Táto túra nás preverila, ako sme na tom kondične.






Po dvoch dňoch zdolávania peších túr sa vydávame na vodu. Absolvovali sme rafting na hornom ľahšom úseku rieky Soča. Rafting bol spestrený skokmi zo skál a mostov, až do výšky 14 metrov. Druhý deň na vode bol vyčlenený pre kaňoning na potoku Sušec z množstvom vodopádov, tobogánov a skokov do vody. Nezabudnuteľné boli dva úseky s názvami Čierna diera a Raketa. Po troch hodinách šantenia sme sa rozhodli pre pizzu v dedinke Žaga. Odtiaľ, na obhliadku vodopádu Boka, ktorý má výšku 106 metrov. Traja členovia našej početnej skupiny absolvovali kaňoning so zlaňovaním množstva vodopádov na rieke Predelica. Tretí deň bol na programe spodný obtiažnejší úsek rieky Soča. Tu sme si vyskúšali množstvo dobrovoľného aj nedobrovoľného kúpania v "termálnej" vode s teplotov 6 °C. Ukončenie splavovania bolo pri Napoleonovom moste v dedine Kobarid.

V stredu podvečer sa náš pobyt v Slovinsku skončil a plný dojmov sme vyrazili na Slovensko.