Splav Hrona

Hron je druhá najdlhšia slovenská rieka. Pramení na svahoch Kráľovej hole v Nízkych Tatrách vo výške 1005 m n. m. (pramenia tam štyri rieky: Hron, Čierny Váh, Hnilec a Hornád). Tečie najprv na západ, v úseku Banská Bystrica-Zvolen sa obracia na juh, potom do Žiaru nad Hronom znovu na západ a v poslednom úseku až po ústie tečie na juh. Ústi zľava do Dunaja na r. km 1716,0 pri Štúrove. Povodie Hronu predstavuje takmer 5500 km², splavných je 271 km.

Hron preteká malebnou horehronskou prírodou a vodáci sú neustále obklopení krásnou prírodou a horehronskou scenériou. Hron patrí medzi najvyhľadávanejšie vodácke trasy. Dobre sa splavuje, v podstate žiadne prenášania ani veslovania a s dostatok táborísk. Aj pre nás bol Hron ideálnou voľbou, keď sme si chceli užiť voľný čas s partiou priateľov na vode. Ako vždy, aj tento rok sme si celý pobyt vybavovali cez nášho kamaráta Miša Rybu. Jediný rozdiel bol v tom, že sme uprednostnili ubytovanie v motoreste v Nemeckej a nie na kaštieli. V prvomájové ráno sme si osviežili, kde sa nachádzajú nebezpečné miesta a dva rafty (jeden rodinný a druhý plný nováčikov) sme vyrazili na vodu z prístaviska nad mostom v Nemeckej. Pohodu a dobrú náladu nám nepokazili ani proti pandemické opatrenia. Po preplávaní Brusna a rýchlokurzu pre nováčkov, sme ich postupne menili pri kormidle. Zabraní do splavu, sme rýchlo minuli Medzibrod a lodenicu Mlynčok. Aj keď sa hovorí, že sa nezastaví na Mlynčoku, ako keby ani nesplavoval Hron. Ale prísne opatrenia nedovoľovali podávať nápoje a ani stravu. Po prenesení raftov pod hať v Šálkovej, sme pokračovali prejazdom Banskej Bystrice a splav zakončili v obci Vlkanová pri reštaurácii a kempe Fort Geronimo.
Celonočný dážď a zdvihnutá voda v Hrone o 30 cm, nám nedovolili splavovať plánovanú hornú časť Hrona z Bujakova do Nemeckej. Ale ani táto nepríjemnosť nám nepokazila dobrú náladu, ktorú sme mali počas pobytu na Hrone.