Zbojská

Jeho trasa začína i končí na salaši Zbojská, vytvára teda okruh. Vedie divokou prírodou v okolí sedla Zbojská, krajom, kde kedysi lúpil legendárny tisovský zbojník Jakub Surovec a jeho družina. Zavedie vás i do turisticky príťažlivej Čertovej doliny, ktorá miestami pripomína známe rokliny Slovenského raja. Obsahové zameranie chodníka vychádza z bohatej zbojníckej minulosti lokality Zbojská, no priblíži vám aj miestnu históriu, tradičné spôsoby obhospodarovania a využívania územia, prírodné hodnoty i miestne technické pamiatky.

Po týždni strávenom na východe, sme sa presunuli do sedla Zbojská, kde sme absolvovali poslednú túru pred odchodom domov. Zo sedla Zbojská sme stúpali lúkami k rozhľadni-zvoničke. Vo vnútri je strmé schodisko a na každom medziposchodí sú exponáty vypchatých zvierat ( na môj vkus značne „vypelíchané”). Od rozhľadne sme pokračovali po lúke až na okraj lesa, kde sa delila turistická trasa od náučného chodníka, ktorým sme my pokračovali. Vrchná časť náučného chodníka po železničný viadukt viedla nevýrazným terénom, zarastený žihľavou a zničenými drevenými mostíkmi, skrátka chcelo by to spraviť riadnu údržbu. Od viaduktu to už bol len kúsok do Čertovej rokliny, ale ešte predtým sme išli pozrieť do Čertovej jaskyne. Viedol k nej nepríjemne strmý a hlavne šmykľavý chodník, našťastie to nebolo ďaleko. Vstup do jaskyne bol zahradený mrežou, kde bol oznam o zákaze vstupu s fotopascou. Povedané v skratke, nebolo čo vidieť. Po návrate na chodník, sme traverzom pokračovali do ústia rokliny, kde chodník pokračoval priamo cez potok. Prekonali sme niekoľko rebríkov a niekoľko krát popreskakovali potok z kameňa na kameň a boli sme na vrchu rokliny. Odtiaľ sme pokračovali krajom pasienkov, ktoré nás doviedli k Salašu Zbojská. Už len malé občerstvenie s miestnymi a hurá domov.