Tara a Neretva

Kaňon rieky Tara (1337 m) je druhý najhlbší kaňon na svete , hneď za slávnym Grand Canyonom v Amerike. Od roku 1977 je na zozname chránených území UNESCO a patrí medzi 25 svetových prírodných pamiatok.

Rafting je extrémny šport , vynikajúci fyzický tréning, test odolnosti, istý spôsob, ako uvoľniť stres a vychutnať si neskutočnú krajinu. Hornatý región medzi BaH a Čiernou Horou vytvoril dokonalú scenériu pre skutočných milovníkov prírody a dobrodružnej turistiky. Rieky tohto regiónu vytvorili svetovo jedinečné hlboké kaňony a divoké pereje, ktoré sú skutočnou výzvou pre tých, ktorí chcú posunúť svoje hranice a dobyť nedobytné . A v tejto oblasti tečie najrýchlejšia rieka v Európe, 145 km dlhá rieka Tara . Preto sme sa rozhodli, že aj my pokoríme túto rieku. Po 12 hodinách strávených v dodávke, sme konečne dorazili do kempu Kljajevića luka. Ubytovali sme sa malých útulných chatkách. V areáli kempu sa nachádzala aj reštaurácia, v ktorej sa dalo chutne najesť za prijateľné ceny. Ráno sme vyrážali na vodu kúsok nad Djurdjevićův mostom. Predstava, že nás čaká 56 km splavu, sa zdala neuveriteľná, ale rýchlosť rieky zabezpečila splnenie tejto úlohy. Rieka nám poskytla všetko, čo si každý milovník divočiny môže priať (vysoké skalné útesy, množstvo vodopádov, ale aj hlboké lesy a divoké pláže). V polovici splavu si pre nás naši ,,GAJDOVIA,, pripravili príjemné prekvapenie v hoteli
Porto Tara. Bolo pre nás pripravené pečené jahňa s grilovanou zeleninou, ku ktorému podávali miestne pivo. Rafting sme končili na bosnianskej strane rieky, v kempe Encijan. Kemp bol na vysokej úrovni, slušné ubytovanie, sprchy a v reštaurácii podávali chutné a bohaté jedlo. Druhý deň na vode sme absolvovali záverečnú časť rieky Tara. Táto časť bola najatraktívnejšia pre rýchly a strmý rafting. Končili sme na sútoku riek Piva a Tara, odkiaľ už pokračovala ako rieka Drina. Končili sme v kempe Modra Rijeka. Ráno nás čakal 5 hodinový presun na rieku Neretva, s medzi zastávkou v meste Mostar. Pozreli sme si historickú časť mesta s povestným Starým mostom. Ubytovali sme sa v kempe Barčko Jezero. Záverečný splav sme začínali nad obcou Ladanica. Zo začiatku bola rieka pomalá a tichá, ale netrvalo dlho a Neretva nabrala rýchlosť, vošli sme do prvých perejí a kaskád. Miestami sme sa plavili len pár metrov širokým korytom a nad nami sa týčili niekoľko desiatok metrov vysoké takmer kolmé steny, z ktorých vytekali podzemné rieky a vytvárali neopakovateľné vodopády.