Tokajská oblasť

Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha (na mape zvýraznená bordovou farbou). Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.

Autobusový zájazd v tejto lokalite sme začali dosť netradične, už na horskom priesmyku Branisko. Na trasu sme vyrazili od pomníku Chvalabohu po zelenej značke, ktorá išla spoločne s modrou. Chodník mierne stúpal priamo po hrebeni. Netrvalo dlho a minuli sme nejakú neidentifikovateľnú chatu. Po ďalšej polhodine sa pred nami zjavila biela valcovitá stavba vysielača Rudník. Hneď za vysielačom sa začal chodník prudko dvíhať a o chvíľu sme stáli na prvom vrchole našej túry Rudník. Na vrchole Rudníka sa priamo na chodníku nachádza malá skalná vyhliadka, poskytujúca pohľad na Spišský hrad. Za vyhliadkou chodník začal strmo klesať, museli sme si dávať veľký pozor na mokrých kameňoch. Po chvíli začal chodník opäť stúpať na druhý vrchol, so zaujímavým názvom Rajtopíky. Na vrchole sa nachádzali dve zaujímavé atrakcie Braniska - skalná vyhliadka a skalné okno. Po krátkej prestávke na občerstvenie sme zavelili na zostup do sedla Humenec. Tí rýchlejší si ešte odbehli pozrieť skalné mesto Sokolicu. Bohužiaľ výhľady boli veľmi obmedzené, lebo okolie skál bolo pomerne zarastené vysokými stromami. V sedle Humenec sme sa napojili na žlto značený chodník, ktorý nás doviedol k záveru dnešného výletu na parkovisko pri Motoreste Branisko, kde na nás čakal autobus.
Druhý deň sme sa rozhodli navštíviť Zemplén kalandpark (Zemplínsky dobrodružný park) v meste Sátoraljaújhely. Nachádzalo sa tam množstvo atrakcií, ktoré sme postupne prechádzali. Začínali sme v meste Sátoraljaújhely na ulici Kossuth Lajos a po červenej turistickej značke sme sa dostali na jeden z troch kopcov s názvom Varhégy (334 m.n.m.), na ktorých sa atrakcie nachádzali. Na vrchole bola zrúcanina hradu s obrovskou rozhľadňou. Výstup nám trval hodinu s prevýšením 200 metrov. Na druhý kopec s názvom Szárhegy (342 m.n.m.) sme dostali po novopostavenom Moste národnej jednoty. Most otvorili mesiac pred našou návštevou, preto sme slúžili asi ako testovací jazdci. Most bol postavený do výšky cca 83 metrov, šírka pochôdzkovej plochy je 1,20 m a dokáže uniesť približne 300 návštevníkov naraz. Počet návštevníkov bol regulovaný na oboch stranách mosta, lebo most bol obojsmerný. Stredná časť mosta, v dĺžke približne 6 metrov, bola presklená a umocňovala tak celkový zážitok. Cena vstupu na most bola 5 000 HUF, čo bolo približne 12 €, vstupné sa dalo kúpiť dolu na parkovisku. Na tomto druhom kopci sa nachádzala Maďarská kalvária, kde sme mohli vidieť názvy a erby 38 miest, ktoré boli oddelené počas Trianonskej mierovej zmluvy od Maďarska. Na tretí kopec Magas-hegy (514m.n.m.) sadalo dostať dvoma spôsobmi. Tí, ktorí chceli absolvovať Ziplinovú dráhu išli lanovkou, ostatní sa presúvali po vlastných. Trasa trvala cca hodinu s prevýšením 250 metrov. Z posledného kopca bolo viac možností zostupu (lanovka, bobová dráha a na pešo), asi všetky spôsoby sme využili.
Tretí deň sme začali plavbou loďou po Bodrogu. Začínali sme z prístaviska vo Viničkách a po hodine a pol sme kotvili v maďarskom Sárospataku. Na lodi, okrem výkladu o rieke Bodrog a jeho okolí, bola aj ochutnávka Tokajských vín. Zo Sárospataku sme po červeno značenej turistickej trase pokračovali na vrch Megyer-Hegy, kde sme si niektorí vyskúšali zdolať ferratu obtiažnosti „D”. Ferrata bola vybudovaná v bývalom mlynskom kameňolome a ponúkala pekný ferratový zážitok. V areáli kameňolomu sa dalo občerstviť v malom bufete, kde sa dali kúpiť aj české a slovenské pivá. Po dvoch hodinách strávených v areáli sme pokračovali cez rozhľadňu vybudovanú kúsok nad kameňolomom. Trasu sme končli v obci Károlyfalva. Na spiatočnej ceste na ubytovanie sme sa zastavili ešte na trojhraničnom bode SK/HU/UK v Malých Trakanoch.
Záverečný štvrtý deň sme navštívili Lačnovský kaňon. Začiatok bol v obci Lačnov a po červenej značke sme sa vybrali na trasu. Najskôr sme prechádzali po zarastenej rozsiahlej lúke (miestami niektorých menších nebolo vidieť), kde na konci sme sa vnorili do samotného kaňonu. Celá trasa viedla popri potoku lemovaná skalnými útvarmi. Niektoré miesta boli vybavené reťazami alebo kovovými schodíkmi, vďaka čomu bol prechod cez kaňon možný aj bez špeciálnej výbavy. Pri najspodnejšom vodopáde bola odbočka ku skalnému útvaru Vrátnica. Rovnakov trasou sme sa vrátili naspäť a pokračovali s medzi zastávkou v penzióne Marína do cieľa v obci Lipovce.