Kráľov stôl, ktorý nakoniec nebol

Východiskovým bodom našej túry bolo známe nízkotatranské sedlo Čertovica (1233 m), ktoré rozdeľuje Nízke Tatry na Ďumbierske a Kráľovohoľské. Tu sme sa napojili na Cestu hrdinov SNP, ktorá je zároveň aj medzinárodnou diaľkovou trasou E8.

Turistický chodník začínal zo sedla hneď prudko stúpať. Zo začiatku sme traverzovali lyžiarsky svah a po niekoľkých stovkách metrov sme sa vnorili do lesného porastu. Pohodu výstupu nám narúšali časté obchádzky po predchádzajúcich veterných kalamitách v tejto oblasti. Čoskoro sme sa dostali nad hornú hranicu lesa a tak mohli pokračovať po pôvodnom chodníku. Výstupom na Rovienky (1601 m) sme vedeli, že najťažší úsek túry máme za sebou. Pokračovali sme ďalej po hrebeni lemovanom vysokou kosodrevinou. Po pol hodine sme dorazili do Kumštového sedla (1548 m), pri ktorom sme zišli z magistrály a odbočili smerom do Bocianského sedla. Zo sedla na Rovnú hoľu to bolo odtiaľto dobrú hodinku putovania cez hustý a miestami neprehľadne značený porast kosodreviny, pretože práve tento vrchol nepatrí medzi turistami veľmi navštevovaný. Avšak, z vrcholu Rovnej hole, sa bolo možné tešiť výhľadom na všetky svetové strany. Bohužiaľ tento pocit sme si dlho neužili, lebo začalo pomerne husto pršať. Preto sme rýchlo menili svoje plány a rozhodli, že tento krát na Kráľov stôl nepôjdeme a nabrali sme smer Nižná Boca. Spočiatku sa chodník vinul pomedzi kosodrevinu a čučoriedčie a po chvíli sme sa stratili v hustom lese. V tejto časti lesa chodník prudko klesal a k tomu nám ešte zostup sťažovali vyvrátené stromy po veternej kalamite. Konečne nás privítal smerovník oznamujúci, že sme v sedle Črchľa (1152 m), aj keď každý sme prišli z inej strany. S časti to bolo spôsobené kalamitou a s časti neprehľadným značením v husto zarastených úsekoch. Zo sedla sme pokračovali cez lúku a čoskoro sa nám objavili prvé chaty, predzvesť, že do dediny to už nebolo ďaleko. Túra sme zakončili v penzióne Bosorka alebo Bocarka?