Západné Tatry- Zuberec

Roháče sa právom považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. Rozložitú Roháčsku dolinu lemuje veniec krásnych končiarov, ktorým „kraľuje“ majestátny Baníkov. Ostrý Roháč a Volovec sú zasa roháčskymi „princami“. Vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalných vrchov na hlavnom hrebeni. Podobajú sa na čertove rohy a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.

Po dlhšej dobe sme sa rozhodli navštíviť Západné Tatry- Roháče. Na poslednú chvíľu sa nám podarilo zohnať koncom augusta ubytovanie pre 30-člennú skupinu v Hoteli Tatrawest. Hneď na prvý deň sme si naplánovali jednu z tých náročnejší túr „Baníkov”. Príchod na Parkovisko pod Spálenou sme si naplánovali tak, aby sme chytili hneď prvú jazdu Roháčskeho turistického vláčiku na Tatliakovú chatu. Tým sme si ušetrili viac ako hodinu nezáživného šliapania po asfalte na chatu. Od chaty sme pokračovali po modrej turistickej značke Spálenou dolinou. Zo začiatku chodník pozvoľna stúpal, až k záveru doliny pokračoval strmo hore podporený niekoľkými serpentínami, ktorými sme sa dostali do Smutného sedla. V sedle sme odbočili vpravo na červenú značku a začali strmo stúpať na Tri kopy, Hneď, ako sme obišli prvý vrchol, sa objavili prvý úsek osadený reťazami na pridržiavanie v skalnom teréne. Ako sme klesali a stúpali medzi jednotlivými vrcholmi Troch kôp, ešte niekoľko krát sme narazili na reťaze. Po zostupe z posledného vrcholu Troch kôp, nás čakal technicky nenáročný výstup na Hrubú kopu. Nasledoval krátky zostup do sedla, za ktorým začínal pomerne technický náročný výstup na Baníkov. Výstupová cesta viedla často priamo po úzkom a exponovanom skalnatom hrebeni so sem-tam osadenými reťazami. Niektoré skaly sa dali občas obísť vyšliapanou cestičkou o niekoľko metrov nižšie, ale často sa náročným úsekom vyhnúť nedalo. Po náročnom výstupe nasledoval omnoho menej náročný zostup do Baníkovského sedla. Tu sme odbočili vpravo na žltú značku a prudko začali klesať po serpentínach dolu Spálenou dolinou. Pri zostupe sme sa ešte krátko zastavili pri Roháčskom vodopáde. Vodopád bol kúsok od zostupovej trasy, ale rozhodne stálo za to ho navštíviť. Nasledoval krátky zostup k smerovníku „Adamcuľa” a odtiaľ po asfaltovej ceste späť na parkovisko k autobusu.
Druhý deň sme začínali tam, kde sme deň predtým končili, na Parkovisku pod Spálenou. Po vystúpení na hornej stanici lanovky a malom občerstvení v bufete, sme vyrazili na trasu. Hneď od začiatku to bol poriadne strmý kopec, ktorý nám dal riadne zabrať. Pod vrchom s niekoľkými serpentínami. Po trase bolo aj niekoľko lavičiek na oddych. Odmenou po náročnom výstupe, nám boli krásne výhľady do širokého okolia. Po krátkom oddychu sme už miernym prevýšením pokračovali na Brestovú. Keďže nám zostala energia a chuť, po výstupe na vrch Brestová, niektorí sme pokračovali hlavným hrebeňom Roháčov do sedla Pálenica. Tí, ktorí toho už mali dosť, zišli po žlto značenom chodníku priamo na ubytovanie a niektorí sme pokračovali na Sivý vrch a cez Biele skaly do cieľa k Horárni pod Bielymi skalami.
Tretí deň, pred odchodom domov, sme strávili v Oraviciach s krátkou prechádzkou náučným chodníkom Juráňovou dolinou.