Výstup na Ľadonhoru

Druhý najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny – Ľadonhora, je ako stvorený na turistiku v každom ročnom období. Nie až tak vysoký, zato ale strmí, kuželovitý vrch, je celý husto porastený bukovými lesmi.

Začali sme v Hornom Vadičove na konečnej autobusovej zástavke u Kubaščikov. Počasie na toto ročné obdobie bolo výborné, nefúkalo a svietilo aj slniečko. Na trasu sme sa vybrali po zelenej značke smer Skríželné, tu sme opustil zelenú a pokračovali po žltej značke. Táto časť úseku bola pomerne pohodlná s minimálnym prevýšením, necelú hodinu a pol sme traverzovali popod celý hrebeň Ľadonhory. Tesne pred smerovníkom Pod Poľanou sme opustili žltú značku a po modrej značke sme začali stúpať na hrebeň. Pomerne strmým výstupom po zasneženom chodníku sme sa dostali k vyhliadke. Po krátkej prestávke sme pokračovali zalesneným hrebeňom Stien až na Holý vrch, kde sa nachádzalo udržiavané drevené posedenie. Odtiaľ nasledoval krátky zostup do Sedla pod Ľadonhorou, z následným krátkym ale prudkým stúpaním na vrchol. Výstup nám sťažoval hustý polom. Po vrcholovom občerstvení čakal na nás prudký zostup po žľadovatenom chodníku , takže opatrnosť bola na mieste. Našťastie sa zostup zaobišiel bez vážnejších pádov.